Koľkokrát sme už počuli, že Slovák sa bojí ozvať. Že radšej skloní hlavu, vydrží a nepovie nič. Že „taká Slovač proste je“.
Nie… na základe mojich osobných skúseností nie je! A už vôbec nie všetci.
Je pravda, že sme v tej našej Mobis family rôzni. Sú medzi nami aj takí, ktorí cúvnu keď ide do tuhého. Takí, ktorí kričia, ale keď príde rozhodujúca chvíľa stíchnu a obrazne stiahnu chvost.
Aj takí, ktorí sa boja. Ale úprimne…kto z nás sa niekedy nebál?
To však nie je náš skutočný obraz. Väčšina z vás sú poctiví, pracovití ľudia. Ľudia, ktorí každé ráno vstávajú do práce, robia si svoju robotu najlepšie, ako vedia a chcú len jediné…dôstojný život. Nie luxus. Nie prehnané požiadavky. Len férovú mzdu a podmienky, ktoré zodpovedajú tomu, čo si zaslúžime. Také, aké sú inde v Európe samozrejmosťou.
A práve tu prichádza moment pravdy. Kolektívne vyjednávanie nie je len nejaký formálny proces. Je to šanca.
Šanca prestať byť ticho.
Šanca prestať si myslieť, že „ja sám nič nezmením“. Pretože pravda je presne opačná…jednotlivec možno nič nezmení, ale kolektív dokáže veľa a to mi verte
Nezáleží na tom či stojíš za pásom, sedíš v kancelárii, pracuješ v sklade alebo vo výrobe. Nezáleží na farbe trička ani na pracovnej pozícii. Všetci sme na jednej lodi. A tá loď sa nepohne, ak bude pádlovať len pár ľudí.
Ak chceme lepšie mzdy, lepšie podmienky, väčší rešpekt, musíme zabrať všetci. Musíme sa prestať báť. Musíme si uvedomiť svoju hodnotu.
Pretože bez nás by táto firma nefungovala ani jeden deň.
Nie sme slabí. Nie sme tichí. Nie sme tí, ktorí sa len prizerajú. Sme tí, ktorí držia túto loď nad vodou. A je čas začať pádlovať jedným smerom a spoločne…